Najčastejší spôsob, ako si firmy určujú hodinovku, je pozrieť sa, koľko berie konkurencia. Je to zároveň najspoľahlivejší spôsob, ako roky robiť tesne pod nákladmi.
Čo musí hodinová sadzba pokryť
Nie mzdu. Sadzba musí pokryť mzdu, odvody, dovolenku, neproduktívny čas, réžiu firmy a zisk. Keď si to firmy rozpíšu prvýkrát, obvykle zistia, že reálny náklad na hodinu montážnika je zhruba dvojnásobok jeho hrubej hodinovej mzdy.
Najviac sa podceňuje neproduktívny čas. Montážnik neodpracuje 8 fakturovateľných hodín denne. Presuny, nakladanie, čakanie na materiál a administratíva zoberú bežne 20 až 30 %. Ak počítate s ôsmimi, každá zákazka je o tretinu podhodnotená.
Jednotná cena naprieč firmou
Keď má každý obchodník vlastný cenník v Exceli, firma predáva tú istú prácu za tri rôzne ceny — a nikto nevie, ktorá je správna. Prvý krok nie je zdvihnúť ceny, ale mať jednu cenníkovú tabuľku, z ktorej sa skladajú všetky ponuky.
Ako zistiť, ktorá práca sa neoplatí
Cenník je odhad. Realitu ukáže až porovnanie s tým, čo zákazka naozaj stála. Preto je dôležité sledovať maržu na zákazke, nie len na firme — vyjde z toho zoznam typov prác, ktoré dlhodobo prerábate.
Býva to prekvapivo často jeden segment: malé zásahy s dlhým presunom. Hodina práce, hodina a pol cesty, a účtuje sa hodina.
Čo robiť so stratovým segmentom
Sú tri možnosti a všetky sú legitímne. Zdvihnúť cenu práve tam (nie plošne). Zaviesť paušál za výjazd, ktorý pokryje presun. Alebo ten typ práce prestať robiť a kapacitu presunúť inam. Zlá je len štvrtá možnosť — robiť to ďalej a nevedieť o tom.
Zdražovanie: raz ročne a s odôvodnením
Firmy, ktoré nezdražujú niekoľko rokov, potom musia zdvihnúť ceny naraz o 20 % a stratia zákazníkov. Pravidelná úprava raz ročne o infláciu je pre zákazníka prijateľnejšia a pre vás bezpečnejšia. V cenníku sa dá spraviť hromadne za pár sekúnd.